Tu je jeho monológ: "Ako dobre sa čítajú predchádzajúce riadky...Nechcel by som nikomu dopriať, aby prežíval tie nekonečné peripetie, osvedčené triky advokátov, odročovanie pojednávaní, a pod. Trvalo to všetko dlho a uznal to aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Boli porušené moje ľudské práva... Rozhodol aj finančnej satisfakcii. Dvadsaťtisíc - nuž nie je to veľa, ale Pánboh zaplať aj za to.
Nik nie je imúnny voči chorobe, zraneniu. Aj mňa to postihlo. Už takmer dva mesiace chodím po lekároch, ktorí ma posielajú jeden k druhému. Potvrdenie o PN som odoslal, kam bolo treba. A mám pred sebou rozhodnutie Sociálnej poisťovne, podpísané jednou z riaditeliek ústredia.
Mám dve vysoké školy, právu sa venujem celý život,ale toto ma šokovalo. "Odporca vo Vašom spore podal dovolanie, preto Vám nemôžeme poskytnúť nemocenské dávky", píše sa v liste. Vraj, čo keby Najvyšší súd SR v rámci tohto mimoriadneho opravného prostriedku zrušil právoplatné súdne rozhodnutie a opäť by sa začínalo odznova?
Je to absurdné? Určite. Medzi mimoriadne opravné prostriedky v našom práve patrí dovolanie a obnova konania. Tieto dva spôsoby môže využiť každý občan. Aj ten, ktorý sa nachádza v base. Nik však nepočul čosi také, že by sa čakalo napríklad na to, či občan náhodou nepodá do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o vine a treste a dovtedy bude doma vyčkávať s pocitom, že možno sa vyhne väzeniu.
Čert však ber právne kľučky. Z čoho mám však žiť? To som nesmel ochorieť? A keď som už ochorel, mám sa ísť pásť, kým ešte nenapadol sneh a sem tam aj tráva je ešte zelená?
Bože, bože... Pán predseda Rady riaditeľov v Sociálnej poisťovni v posledných rozhlasových Sobotných dialógoch hovoril o všeličom. Aj o svojich príjmoch. Určite zaslúžených. A čo ja? Nič si nezaslúžim ani po vyše 30 rokoch platenia odvodov Sociálnej poisťovni?
Ako dovetok by mohla poslúžiť informácia, že Okresný súd Bratislava 1 v konaní o d o v o l a n í zastavil konanie, lebo odporca nezaplatil 107 tis. Sk ako súdny poplatok a nepredložil ani poverenie od štatutárov spoločnosti, ktorí sú údajne kdesi v cudzine.
Hurá? Žiadne hurá. Zástupkyňa odporcu, inak manželka bývalého ministra vnútra za Mečiarovej vlády sa voči tomuto uzneseniu odvolala. 31. augusta tohto roku spis už hádam po desiaty raz opäť doputoval na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodne, či platí alebo neplatí to rozhodnutie o zastavení konania. Ak rozhodne, že platí, všetko sa skončilo a Sociálna poisťovňa nebude mať žiaden problém s vyplatení nemocenských dávok.
Mladučkú sudkyňu odvolacieho súdu, ktorá má spis v rukách, som dnes oslovil s otázkou, či a kedy môžem rátať s rozhodnutím. "Pozriem sa na to", prisľúbila.
Keby rozhodla tak, že prvostupňový súd nemal pravdu a odporca nemusí platiť spomínaný súdny poplatok a zájsť pre nové poverenie za svojimi chlebodarcami kdesi na Bahamy, v tej chvíli sa začína zrejme nový päťročný kolotoč súdenia sa.
Dovolanie by išlo na Najvyšší súd, ten zvykne vynášať rozhodnutia aj po niekoľkých rokoch.
Keby vyhovel dovolaniu odporcu a negoval by tým niekoľko rozsudkov nižších súdov, všetko by sa vrátilo na prvostupňový súd, určite by sa ktosi odvolával...
Slovom, ďalších päť rokov života v ......... Nenachádzam slušný výraz. A nedajboh, aby lekári rozhodli, že môj zdravotný stav je nezvratný a do pracovného pomeru sa nevrátim. Nemocenské nedostanem...
Mám pokračovať? Tak toto je štát, ktorý sa má starať o svojoich občanov, ak sa dostanú nie vlastnou vinou do mimoriadnej situácie? A čo ústavný článok a práve občana na zabezpečenie v prípade choroby a staroby?
Mimochodom, podal som žiadosť o predčasný dôchodok. Figa borová... Platí to isté,čo o nemocenskom", dokončil svoje smutné rozprávanie.
Čo to je? Nie gaunerstvo mocných nad slabými? Čo na to čitatelia blogov? Nemali by to podceňovať. Niečo podobné, čo pripomína odsúdenie na smrť, sa môže prihodiť každému...
Komentáre